Zabudnutí neznamená stratení

Ordinácia Dr. Abida v Basti Bedani (Foto: D.Dräxler)

Ordinácia Dr. Abida v Basti Bedani (Foto: D.Dräxler)

V pondelok som sa vracal do Shah Jamalu ako víťazný vojvodca. Na korbe zaprášeného bieleho tátoša sa leskla vojnová korisť – novučičká elektrocentrála. Samozrejme, že sme ju nikomu neukoristili, ale celkom poctivo kúpili na bazáre v Multane. Skončilo sa tak obdobie tmy a vybitých batérií.

Vyrobil som dve jednoduché svietidlá – trojmetrový kábel, na jednom konci objímka, na druhom zástrčka. Od generátora sme natiahli predlžovacie káble so zásuvkami a všetko pospájali tak, aby sa po naštartovaní generátora svetlá hneď rozsvietili – jedno na chodbe, jedno v kancelárii. Potom stačí vytiahnuť zástrčku v kancelárii zo steny a zapojiť do náhradného prívodu – tak je zabezpečené napájanie pre počítače, tlačiareň a rôzne nabíjačky, tiež chladničku a jeden stojanový ventilátor. Arshed sa ma snažil presvedčiť, že generátor je najlepšie zapojiť priamo na domový rozvod pomocou káblu s dvoma zástrčkami, z ktorých jedna sa zasunie do domovej zásuvky. K tomu by však bolo potrebné prídavné zariadenie, ktoré by zabránilo „miešaniu” verejného prívodu s naším náhradným zdrojom a hlavne možnej tragédii, keď by prúd z nášho generátora mohol zasiahnuť montéra pracujúceho niekde na vedení. Tento projekt potrvá už len necelý mesiac a neoplatí sa investovať do zložitejších riešení.

V utorok ráno sme sa vybrali s tímom doktora Abida do Basti Bedani, asi 5 kilometrov južne po poľnej ceste od Basti Mandowala, celkovo asi 45 km od našej základne v Shah Jamale. Prvýkrát budeme pracovať priamo v dedine, ktorá bola zničená povodňou. Skôr než sa začneme venovať pacientom, berie nás vodca dediny na obhliadku. Ľudí našťastie stihli evakuovať, vrátili sa však do rumoviska. Všade okolo nás sú ruiny. Domy, verejné budovy – všetko bolo zničené alebo vážne poškodené. Z mešity zostala len zadná stena, pred ktorú sa chodia obyvatelia modliť. Taký malý moslimský Múr nárekov. Počujeme ten istý príbeh, tú istú sťažnosť – až do dnešného dňa nedostali žiadnu pomoc, nikto u nich nebol a nikto sa o nich nezaujímal. Niektorým sa podarilo získať stan alebo iné jednoduché vybavenie priamo v Muzaffargarhe, kde sa pomoc spočiatku distribuovala. Na túto dedinu sa však akosi pozabudlo. Možno len preto, že leží ďalej od hlavnej cesty a je ťažko prístupná. Napriek tomu títo ľudia nepôsobia zatrpknuto, ani stopa po zúfalstve. Tváre, ktoré na mňa hľadia, sú hrdé a múdre. Hoci sa sťažujú, nenariekajú. Sú odhodlaní postaviť svoju dedinu nanovo, svojimi vlastnými silami. Čo by potrebovali? Hlavne jedlo. Stavebného materiálu je všade naokolo dosť a z ruín vyrastajú nové stavby jedna vedľa druhej.

Provizórna ordinácia vzniká v malom domčeku, ktorý ako jeden z mála zostal po povodni nepoškodený. Na rozloženie liekov a lehátok tam však nie je dosť miesta. Domáci natiahli veľkú plachtu ako prístrešok medzi stromy a budovu ordinácie – tam bude ošetrovateľ Kamran vydávať lieky. Za budovou možno využiť chládok na umiestnenie lôžok pre tých, ktorým sa bude podávať infúzia. Postupne sa schádzajú dedinčania. Väčšina si sťažuje na rôzne bolesti či únavu, tiež hnačky a nevoľnosť. Je však aj niekoľko prípadov malárie, medzi nimi aj malý chlapec, ktorého otec priviezol na motorke. Má horúčku, sotva kráča s privretými očami. Jedného nevládneho muža priviedli kamaráti, po infúzii sa mu evidentne uľavilo. Dvaja starší muži na motorke sú pohryzení od psa. Každému sa dostalo najlepšej možnej pomoci. Kamran trpezlivo vysvetľoval mamičkám v miestnom jazyku, ako dávkovať deťom lieky. Rad pred improvizovanou lekárňou pôsobí trochu komicky, lebo ženy čakajú čupiac a dopredu sa posúvajú „kačacím krokom”. V rovnakej polohe ostávajú aj počas vydávania liekov a postavia sa až pri odchode. Na konci dňa sme nemohli odmietnuť malé pohostenie od domácich – rybu čerstvo ulovenú v rieke Induš, k tomu chlebové placky, ktorým hovoria čapaty (možno preto, lebo sú čapaté) a silný čaj. Do Basti Bedani sa už nemusíme s lekárskym tímom vrátiť. Zdravotný stav dedinčanov je celkovo lepší než na iných miestach doteraz. Môžeme však prísť s inou formou pomoci – potravinami alebo hygienickými balíčkami, ktoré sa pripravujú v ďalšej fáze projektu.

Basti Bedani bola zároveň naším posledným mobilným pôsobiskom. Po doktorovi Noamanovi v Shah Jamale a doktorovi Aijazovi v Usman Kuria dostane aj tím doktora Abida svoju stabilnú ordináciu. Miestny úrad pre zdravotníctvo nám pridelil zdravotné stredisko podobné tomu v Usman Kuria. Dedina sa volá Basti Gazigat a nachádza sa 25 kilometrov severne od Shah Jamalu, v oblasti silne poškodenej povodňami. Táto oblasť bola tiež definovaná WHO ako oblasť s vysokým výskytom hnačiek a hrozbou cholery. V stredisku pracuje jeden lekár, má však na starosti viac ordinácií v celom okrese, preto veľmi ocenia, ak tam náš tím bude môcť pracovať väčšinu dní v týždni. Napriek tomu sa pokúsime ostať flexibilní k prípadným ďalším potrebám v okolitých dedinách.

V Shah Jamale sme s Kamranom kúpili dve plechové bedne na prepravu liekov, lebo kartónové škatule sa rýchlo ničia. Dve menšie bedne na zdravotnícke pomôcky sme dali vyrobiť, klampiar nám ich priniesol večer priamo na základňu. Využil prítomnosť doktora a hneď sa posťažoval na zdravotné problémy. Našťastie nič vážne, dostal vitamíny a paracetamol. Z Usman Kurie volal doktor Aijaz, aby vodič sanitky nezabudol zobrať lehátko, ktoré bolo predtým vybrané kvôli preprave nákladu. Majú totiž pacienta s ťažkými popáleninami, ktorého treba previezť do Muzaffargarhu. Mladého muža doprevádzajú obaja rodičia. Dozvedáme sa, že sa polial petrolejom a chcel sa upáliť. Podobne šokujúce je, že sa to stalo už pred týždňom, ale lekára vyhľadali, až keď sa mu stav výrazne zhoršil a začal mať aj problémy s dýchaním. Zistili sme, že v Muzaffargarhe nemajú popáleninové oddelenie, boli však ochotní zabezpečiť ďalší prevoz do Multanu, takže naša sanitka sa mohla vrátiť ešte v ten večer na základňu.

S tímom v Shah Jamale sa zatiaľ lúčim. Čaká ma vybavovanie predĺženia víz v Islamabade a potom administratíva v Lahore. Vypísali sme tender na dodávku hygienických balíčkov. Do terénu sa vrátim až s ich distribúciou. Štafetu na základni zatiaľ preberá Simson, ktorý sa po dvojtýždňovej maródke v Lahore vracia do terénu.

Daniel Dräxler

Tento, ako aj ďalšie články si môžte prečítať na blogu Daniela Dräxlera o pobyte a práci v Pakistane (http://www.adra.sk/pakistan-blog/)

Pridal dňa 13. Okt 2010 v rámci Humanitárna pomoc označené ako , , , . Všetky reakcie na tento článok môžete sledovať pomocou RSS 2.0. Reakcie sú momentálne uzavreté.

Reakcie sú uzavreté